Kostoly - Región Nové Mesto nad Váhom

		Beckov Kostol sv. Jozefa Pestúna Kostol sv. Jozefa Pestúna je ranobaroková stavba. Hlavný oltár sv. Jozefa Pestúna je z konca 17. storočia, predstavuje Svätú rodinu v strede a po stranách sú sochy sv. Františka z Assisi a sv. Antona Paduánskeho. Hlavný oltár je umiestnený pod chórovým oratóriom. V kostole sú ďalšie barokové bočné oltáre z r. 1696: oltár Ukrižovania, oltár sv. Joachima a oltár sv. Františka z Assisi, oltár Sedembolestnej Panny Márie a oltár sv. Anny. Najvýznamnejšou pamiatkou kostola je kazateľnica z 17. storočia. V kostole sú dva zvony - malý z roku 1734, veľký z roku 1790.
		Evanjelický kostol Evanjelický kostol bol založený v r. 1545. Bohoslužby sa konávali v katolíckom farskom kostole až do roku 1644, keď kostol museli vrátiť katolíckej cirkvi. V rokoch 1647-1661 sa evanjelikom opäť vrátil farský kostol. Kostol bol vysvätený v roku 1792. Pôvodná fara je v múroch dnešnej fary, ktorá sa prestavovala v rokoch 1866 - 1936. Zvonica bola postavená v roku 1890 na Hôrke za farou. Dnešné zvony sú oceľové a z roku 1919. Novú faru vysvätili 13. októbra 1929. Kostol viackrát prestavovali. Do konca roka 1943 ho rozobrali a do dvoch rokov prebudovali. Kostol dostal hranolovú vežu, nové vysoké okná a nové zariadenie interiéru. Ďalšia oprava kostola sa konala po búrke v r. 1969.
		Kostol sv. Štefana Kráľa Kostol sv. Štefana kráľa - Významnou kultúrno-historickou pamiatkou obce je gotický katolícky kostol sv. Štefana kráľa z roku 1424. Postavený je na mieste staršieho kostola. Veža bola pristavaná v roku 1770. V kostole sa zachovala pôvodná renesančná kamenná dlážka. V pristavanej bočnej kaplnke kostola sa nachádza barokový oltár Piety so 14 sochami svätcov.

		Bošáca Barokový kostol Nanebovzatia Panny Márie Pri vstupe do obce sa nachádza kostol z roku 1733, s klasicistickou úpravou z roku 1789. Už predtým stál v Bošáci údajne drevený kláštor s kaplnkou, ktorý bol roku 1691 v rozvalinách. Podľa prastarej tradície od 11. do 16. storočia patril benediktínom, neskôr bosím augustiánom, od čoho pochádza názov obce – bosí mnísi – bosáci. Údajne tu istý čas prebýval pustovník Sv. Svorad, ktorý neskôr žil na Skalke pri Trenčíne. Kostol bol vybudovaný v rokoch 1729–1733 v neskorobarokovom slohu. Kostol je jednoloďový, so svätyňou trojbokého záveru a predstavenou vežou. Veža má helmovité zastrešenie s nadstavenou laternou. Hlavný oltár nie je pôvodný. Pôvodný oltár namaľoval nitriansky maliar Pauer. Dnešný oltár je tirolská drevorezba z roku 1928. Hlavný výjav symbolizuje Nanebovzatie Panny Márie, po stranách sú sochy Sv. Augustína a Sv. Mikuláša a na všetko z vrcholu oltára dohliada Boh. Maliarsku výzdobu stropu urobil roku 1906 slovenský maliar Jozef Hanula. Maľba zachytáva štyri výjavy. Prvý výjav zachytáva najsvätejšiu Trojicu, druhý výjav skupinu svätcov – sv. Svorada a Benedikta, Vojtecha, Augustína, Cyrila a Metoda. Na treťom výjave je prvý uhorský kráľ - Sv. Štefana s manželkou Gizelou a deťmi – Ladislavom I., Imrichom, Alžbetou a Margitou. Posledný výjav zobrazuje Pannu Mária s dieťaťom. Zvony vo zvonici boli zhotovené v roku 1737, tri najväčšie zvony však boli počas I. svetovej vojny zhabané pre vojenské účely. Od roku 1778 je kostol farským, keď sa sem presťahovala farnosť z Haluzíc. Priľahlá fara bola postavená v roku 1776. (zdroj: bosaca.eu)

		Bzince pod Javorinou Rímsko-katolícky kostol sv. Michala Archanjela Rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela je renesančný, pôvodne gotický kostol, prvé zmienky z roku 1332. Evanjelický kostol Evanjelický kostol bol postavený v rokoch 1793-1795 ako tolerančný bez veže, klasicistický s romantickou úpravou. Fasáda a veža boli pristavené roku 1895 v romantickom štýle. kostol v Hrušovom Kostol v Hrušovom - vykopávky starého kostola. Údajne tu pochovali rodičov Mórica Beňovského. Existujú rekonštrukcie podoby kostola.

		Čachtice Barokový kostol sv. Ladislava Pôvodne gotický kostol dal postaviť vojvoda Ctibor I. roku 1390. Mal jednu kostolnú loď s veľkými oknami a na streche malú sedlovú vežičku s prilbicou. V roku 1680 ho prestavali, rozšírili a zbarokizovali. V súčasnosti má 10 veľkých okien. Vybavenie tvorilo 7 oltárov a kazateľňa. Na arkádovom chóre je neskorobarokový organ. Hodnotné sú barokové dvere na bočnom vchode z roku 1661. Pod kostolom sú tri hrobky. Na vonkajšej severnej stene odkryli v roku 1940 pôvodné gotické okno. Kostol je zasvätený sv. Ladislavovi. V roku 1681 postavili vežu kostola, ale pre chybné základy ju v roku 1740 zbúrali a postavili novú. Baroková stavba má 4 podlažia. V roku 1756 v nej bolo 6 zvonov. Na vojnové ciele armáda v roku 1916 zobrala 4 a v súčasnosti je vo veži 5 zvonov. Pod vežou je hrobka s viac ako 50 rakvami významnejších mešťanov. Oba cirkevné objekty stoja v kamennej pevnosti so strieľňami. Iste dobre poslúžila na obranu proti menším skupinám útočníkov. Do pevnosti vedú tri vchody: Hrubé schody sú na kamenných verajách datované – Rax Mathes – 1496, Medzihorská brána bola renovovaná 1594. Pozoruhodný je kamenný oblúkový most s farskými schodmi a portálom z roku 1697.

		Častkovce Rímsko-katolícka kaplnka sv. Cyrila a Metoda Rímskokatolícka kaplnka sv. Cyrila a Metoda je z roku 1880.

		Haluzice Haluzický kostol Najstaršia historická pamiatka v obci je románsky kostol. Prvá písomná zmienka o haluzickom opevnenom kostole pochádza z roku 1299. Kostol mal zvonicu a postupom rokov ho najskôr goticky a neskôr renesančné upravili. Na začiatku 18. storočia z haluzického kostolíka odviezli neskorogotickú sochu madony z konca 15. storočia. Od roku 1718 sa nachádza vo farskom kostole v Beckove. Haluzický kostol slúžil veriacim do začiatku 19. storočia. Väčšia rekonštrukcia chátrajúceho kostola sa uskutočnila v roku 1968.

		Horná Streda Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých je pôvodne barokový. Postavený bol v roku 1728 na mieste gotického kostola z roku 1353. V roku 1924 ho prestavali a rozšírili o priečnu loď. zrúcaniny kostola a kláštora jezuitov Zrúcanina kostola a kláštora jezuitov je zo 17. storočia, ktoré boli v roku 1813 zničené povodňou a barokový trojičný stĺp z 18. storočia.

		Hôrka nad Váhom Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla Rímsko-katolícky kostol sv. Petra a Pavla bol dokončený v roku 1999.

		Hrádok Katolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie Katolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený v roku 1729, je barokovo-klasicistický, postavený je na mieste staršieho kostola z roku 1560. Po požiari ho opravili a v roku 1802-1818 obnovili. Hlavný oltár pochádza z roku 1779, uprostred je umiestnený obraz Panny Márie z roku 1887.

		Hrachovište Rímskokatolícky barokový kostol Navštívenia Panny Márie Rímskokatolícky barokový kostol bol postavený v rokoch 1750 až 1756. Tvorí ho jednoloďová stavba s polygonálne zakončeným presbytériom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou, ktorá pochádza z roku 1755. Menšou úpravou prešla v 20. storočí. Fasáda veže je empírová so zaujímavou, skoro ľudovou ornamentikou.

		Kálnica Evanjelický kostol - Modlitebnica Po rekonštrukcii kostola v Beckove si evanjelici v Kálnici prestavali bývalú cirkevnú školu a modlitebňu. Posviacka sa uskutočnila 22.9.1946 V roku 1958 si cirkevníci v Kálnici zadovážili 2 nové zvony, ktoré umiestnili do zvonice, postavenej v r. 1959-1960 a posvätenej 30.10.1960. V r. 1968 bola pristavená zborová miestnosť. Takto obnovená modlitebňa so zborovou sieňou bola posvätená 27.10.1968.

		Lubina Evanjelický kostol - Tolerančný kostol Kostol sa staval v rokoch 1783-84. Súčasne s kostolom bola postavená i fara. Dnes nesie názov stará fara a je kultúrnou pamiatkou, významnou tým, že sa tu narodil Dr. Jozef Ľudovít Holuby, kňaz, botanik, národopisec a žil tu jeho brat Karol Holuby, bojovník za národnú slobodu v r. 1848. V r. 1909 pod vedením známeho architekta Milan Harminca postavili novú faru, ktorá patrí medzi najkrajšie menšie architektonické stavby v okolí. V súčasnosti je celý cirkevný areál obnovený, stalo sa tak k 220. výročiu postavenia kostola. Kostol i fara má obnovený interiér, novú strechu i vonkajšiu fasádu. Okolie kostola má peknú parkovú úpravu, osvetlenie i priestranné parkovisko.

		Lúka Rímskokatolícky kostol Bolestnej Panny Márie Rímskokatolícky kostol Bolestnej Panny Márie bol posvätený 16. septembra 2006.

		Modrová Románsky rímsko-katolícky kostol sv. Michala Archanjela Románsky rímsko-katolícky kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v roku 1157. Veža bola prestavaná v 18. storočí. Interiér pochádza z 20. storočia. Kostol je zaradený do zoznamu stavebných kultúrnych pamiatok

		Moravské Lieskové Rímskokatolícky kostol sv. Martina biskupa Rímskokatolícky kostol sv. Martina biskupa je pseudorománsky, postavený v roku 1911 na mieste pôvodného gotického kostola z 15. storočia. Z pôvodného kostola zostala iba časť veže. Nový kostol tvorí trojloďová bazilika. Kaplnka sedembolestnej Panny Márie z roku 1997 sa nachádza v Šancoch. Vysvätený bol v roku 1912.
		Evanjelický kostol a.v. Evanjelický kostol a. v. s novorománskou úpravou pochádza z roku 1786. Vtedy bol ako tolerančný bez veže. Veža bola dostavaná v roku 1894. Kostol bol zrekonštruovaný a vysvätený bol v roku 1975. Interiér kostola je pôvodný.

		Nová Bošáca Rímskokatolícky kostol sv. Cyrila a Metoda Rímsko-katolícky kostol sv. Cyrila a Metoda z roku 1972 s maľbami akad. maliara Vincenta Hložníka. Má podobu gréckeho kríža s dvomi vežami.

		Nová Lehota Evanjelický kostol a.v. Evanjelický kostol, a.v. je novorománsky kostol so zvonicou z roku 1866, renovovaný v roku 1945. Do štítového priečelia je vstavaná drevená zvonica. Vnútorné zariadenie je pôvodné.

		Nová Ves nad Váhom Rímskokatolícky kostol sv. Martina biskupa Rímsko-katolícky kostol sv. Martina biskupa je z 13. storočia, pôvodne ranogotický, jednoloďový priestor s renesančnou vežou. Bol prestavaný bol v roku 1538 aj v 18. storočí. V roku 1943 staviteľ F. Szokolóczki k severnej stene lode pristavil nový veľký kostol podľa projektu arch. Š. Paulíka.

		Nové Mesto nad Váhom Kostol Narodenia Panny Márie Existenciu rímsko-katolíckeho kostola môžeme dokázať od polovice 13.storočia. Svedčí o tom listina Bela IV. z roku 1263, ako aj krstiteľnica , ktorá sa nachádza v múzeu. Pôvodný kostol (fara) bol postavený v románskom slohu. Belo IV. ho daroval rádu benediktínov, ktorí ho vlastnili len 8 rokov. A ďalšie storočie o svoje práva neúspešne bojovali. Na rozdiel od ostatných fár v okolí sa zrejme tá novomestská vyhla drancovaniu Matúša Čáka. Zmeny v tunajšej farnosti zaviedol až beckovský pán Stibor. Ten tu chcel postaviť nový kostol v gotickom slohu podľa vzoru Karlovho kostola v Prahe. Stavbu realizovali ako osembokú centrálu podľa vzoru augustiniánskej centrály na pražskom Karlove, pričom z objektívneho výskumu nie je úplne jasné, či bol kostol vo svojom koncepte dokončený. Po husitskom spustošení a po odchode augustiniánov z Nového Mesta nad Váhom bola pravdepodobne v 16. storočí obnovená jeho centrála, pričom mohlo dôjsť k zmene v plášti centrálne sa javiacej lode na baziliku. Následne za prepošta J. Haška v poslednej tretine 17. storočia sa uskutočnila rekonštrukcia s bohatou štukovou výzdobou interiéru kostola, ktorého stav sa zachoval viac-menej dodnes. Skutočnosť, že Ctibor vychádzal zo stavby pražského Karlova, svedčí o jeho obrovskom sebavedomí. Možno bola stavba politicky motivovanou iniciatívou, ktorá mala podporiť a sprítomniť, v nie práve Luxemburgovcom priaznivo naklonenom Uhorsku, centrálnu stavebnú myšlienku dynastickej cisárskej reprezentácie s odkazom na Aachen a zdôrazniť tak stále nárokovanie si cisárstva na uhorskú korunu a trón. Stavba sa realizovala v niekoľkých etapách. Do pôdorysu kostola boli zakomponované staršie časti existujúceho farského kostola (veža a pravdepodobne aj presbytérium), ktoré realizovala tu udomácnená dielňa pôsobiaca na hrade Beckov, s majstrami prizvanými z Čiech. Túto potom asi vystriedala dielňa s majstrami, ktorých si objednali samotní augustiniáni, prípadne s nimi hneď prišli. Títo majstri možno pôsobili už na stavbách starších českých augustiniánskych kláštorov. Ich technické a remeselné znalosti a štýlový výraz (klenbové obrazce, kružbové vzory, klinové rebrá so žliabkovaním, profilácie okenných ostení) boli augustiniánom známe a možno ich aj preferovali. Kostol bol v pôdoryse, konštrukcii a sčasti aj v exteriéri zamýšľaný ako identická kópia Karlova. Roku 1414 sa mu podarilo získať súhlas arcibiskupa a založil tu prepozitúru. Na čele prepozitúry stál prepošt (1. bol Peter) a pomáhalo mu 12 kanonikov z augustiniánskej rehole. Manželka Stibora, Dobrochna, darovala prepozitúre drevenú sochu Madony. Po smrti Stibora sa ujal vlády jeho syn Stibor II., ale otcov plán postaviť úplne nový kostol neuskutočnil. Prebudoval románsku baziliku na gotický chrám a zanechal nápis nad hlavným vchodom. Poskytol peniaze prepozitúre aj vtedy, keď bola zničená po vpáde husitov a vtedy dal opevniť i mesto. Rád augustiniánov opustil Nové Mesto v polovici 15.storočia a vrátili sa až v 16. storočí (postavili zvonicu) Ku kostolu patril aj mlyn, na ktorý si robili nároky obyvatelia Nového Mesta, preto medzi nimi často vznikali spory. Pri rekonštrukcii námestia a priľahlých ulíc, vrátane nádvoria kostola sa pod starou dlažbou pri kostole našla krypta s hrobkou so 14 truhlami a pozostatkami neznámych ľudí a ženských prestrelených lebiek. Našli sa tu aj zvyšky pekárskej pece. Miesta, kde boli odkryté pozostatky z minulosti človeka, sú symbolicky znázornené v dlažbe nádvoria, aby ich mohli vidieť i návštevníci. Prepozitúra Panny Márie Budova prepozitúry sa nachádza pri kostole. Pôvodne bola gotická. V rokoch 1663 -1694 bola barokovo úplne prestavaná. O štukovú výzdobu v kostole, kaplnke a refektári prepoštského paláca sa postaral vtedajší prepošt Jakub Haško. Autormi výzdoby sú talianski majstri štukatéri, pôsobiaci vo Viedni a Trnave. Jedná sa o dvojpodlažnú trojkrídlovú budovu so samostatnou kaplnkou. V miestnostiach 1. poschodia je 13 obrazov s podobizňami novomestských prepoštov zo 17. až 20. storočia. Prepoštská kaplnka sv. Jozefa Pestúna v budove prepoštstva tvorí uzavretý priestor s bohato zdobenou klenbou a nástennými maľbami z roku 1692. Oltár je barokový z konca 17. storočia. Pri rekonštrukcii fasády prepoštského paláca v roku 2010 boli odkryté vzácne nástenné maľby, ktoré boli v tomto roku aj reštaurované. Fresky zobrazujú svätých archanjelov zo 17. storočia. Evanjelický kostol a.v. Prvé záznamy o evanjelických kňazoch v meste pochádzajú z roku 1565, kedy sa ako prvý evanjelický farár uvádza Michal Cebáni. Dovtedy evanjelici vykonávali svoje obrady v katolíckom kostole. V rokoch 1648 - 1649 si začali stavať kostol, ktorý v krátkej dobe aj dostavali, avšak už 12 rokov po dokončení výstavby ho museli v roku 1660 zbúrať. Základný kameň nového (súčasného) kostola bol položený v 22. októbra 1783. Už o rok neskôr, 24. októbra 1784 bol kostol postavený, bez veže ako nariaďoval Tolerančný patent. Vchod do kostola bol z dvoch strán – z južnej a východnej. Areál kostola obmýval zo západnej strany potok, ktorý tiekol mestom zo severu na juh. Prvým evanjelickým kňazom v novom kostole bol Ján Kvašaj, ktorý zomrel v roku 1804. Na jeho miesto prišiel Ondrej Plachý, náboženský spisovateľ a osvietenský učenec. Zomrel v roku 1810 vo veku 55 rokov. Obnova kostola sa uskutočnila už v roku 1893. Boli vymenené drevené okná za väčšie so železnými rámami. V roku 1922 sa zbúrala stará fara a začalo sa s výstavbou novej. Počas výstavby fary sa do kostola zaviedla elektrina a nainštalovalo sa osvetlenie. Keďže kostol bol bez veže, začalo sa v roku 1931 s vybavovaním plánov a vypracovaním projektov na vežu. 7. augusta 1932 bola 35,5 m vysoká veža postavená v štýle funkcionalistického kubizmu podľa projektu architektov J. Merganca a O. Klimeša. Cirkev si objednala 3 zvony s váhou 2158 kg a vežové hodiny. O ďalšie úpravy kostola sa postaral Jozef Kmeť, ktorý okrem pastorálnej činnosti zrealizoval opravu kostola, fary, zabezpečil elektrifikáciu veže a plynofikáciu kostola. V rokoch 1991-1996 bol generálne opravený celý kostol. V roku 2004 bolo zrekonštruované nádvorie pred kostolom. V chráme sa konajú hodnotné kultúrne vystúpenia a hudobné koncerty.

		Očkov Kaplnka sv. Cyrila a Metoda Kostol sa nachádza v strede obce, pochádza z rokov 1860 - 1881.

		Pobedim Rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela Rímsko-katolícky kostol sv. Michala archanjela je najvýznamnejšou pamiatkou obce. Opevnenie tvoria okrúhle kaplnky a múr so vstupnou vežou. Kostol bol postavený v rokoch 1674–1678 novomestským prepoštom Jakubom Haškom a roku 1923 bol rozšírený o dve bočné lode. V presbytériu je umiestnený barokový oltár sv. Michala Archanjela. Architektúrou a vybavením patrí k najhodnotnejším a najkrajším sakrálnym stavbám v okrese Nové Mesto nad Váhom.

		Podolie Rímskokatolícky kostol sv. Juraja Rímskokatolícky kostol sv. Juraja stojí na terénnej vyvýšenine nad Podolským potokom. Postavený bol v roku 1332. Pôvodný gotický kostol bol v rokoch 1748-1758 prestavaný a rozšírený o dve kaplnky po stranách. Rok ukončenia stavby (1758) je vytesaný na bočnom vstupe do podvežia. Pristavená veža bola postavená v rokoch 1751-1758. Zvony, nachádzajúce sa vo veži, sú z rokov 1803, 1889 a 1905. Areál kostola je opevnený kamenným múrom s opornými piliermi a niekoľkými strieľňami. Do areálu vedú dva vstupy. Renesančné opevnenie bolo vybudované pravdepodobne po roku 1663, keď osmanská armáda obkľúčila a obsadila pevnosť Nové Zámky. Opevnenie bolo obnovené v 18. stor. a opravované aj v pomerne nedávnej dobe. Mimo opevneného areálu je dnes umiestnený cintorín s domom smútku. Pôvodný gotický kostol bol v rokoch 1748-1758 prestavaný a rozšírený. Rok ukončenia stavby (1758) je vytesaný na združenom klenáku kamenného ostenia pôvodného bočného vstupu do podvežia. Pristavená veža bola postavená v rokoch 1751-1758. Nový vstup do podvežia a priamo aj do kostolnej lode, bol otvorený v roku 2000 na deň Nanebovzatia Panny Márie, ktorej sviatok sa svätí 15. augusta. Impozantné dvojkrídlové dvere s bronzovým reliéfom sv. Juraja, patróna kostola, s drakom, ktorého podľa legendy premohol, zhotovil Andrej Michalík. Z podvežia sa pôvodne točitým schodišťom vystupovalo k zvonom. Dnes je schodište odstránené a do veže sa vstupuje z murovaného chóru. Za zvukovými oknami sú umiestnené tri zvony na elektrický pohon a nad nimi hodiny. Na členenej helmici pokrytej škridlou je železný kríž. Loď' kostola je rozšírená kaplnkami po oboch stranách kostola. Severnú kaplnku veriaci nazývajú častkovská a južnú podolská kaplnka. Na ľavej severnej strane je pristavená sakristia. Na západnej strane lode je vstavaný organový chór. Pod podlahou kostola by sa mali nachádzať krypty, z ktorých jedna by mala patriť zemepanskej rodine Očkajovcov. Hlavný oltár: klasicistický z 1. pol. 19. stor. sa zachoval na pôvodnom mieste. Skladá sa z menzy na prednej strane s plastickým krížom, stĺpikovitého tabernákula, s pozlátenou plastickou výzdobou a kríža medzi dvoma plastikami adorujúcich anjelov. Pôvodný retábel oltára je umiestnený po jeho ľavej strane na nízkom podstavci. Miesto po polkruhovom obraze je vyplnené drevorezbou - reliéfom sv. Juraja, sediaceho na koni a kopijou zabíjajúceho draka. Bočný oltár na ľavej strane lode je klasicistický z 1. pol. 19. stor. Skladá sa z menzy na prednej strane s maľovaným krížom a maľbou zdobeným tabernákulom medzi dvoma plastikami adorujúcich anjelov, položených na oltárnej menze. Oltár dopĺňa stĺpová architektúra s voľne umiestnenou plastikou Božského srdca Ježišovho. Po stranách sú umiestnené plastiky sv. Františka z Asissi, zakladateľa rádu františkánov a sv. Imricha. Bočný oltár na pravej strane lode je klasicistický z 1. pol. 19. stor. Skladá sa z menzy na prednej strane s maľovaným krížom. Retábel dopĺňa stĺpová architektúra s voľne umiestnenou plastikou Panny Márie. Po stranách sú umiestnené plastiky sv. Kláry, zakladateľky rádu klarisiek a sv. Anny, matky Panny Márie. Drobné plastiky na bočných oltároch pravdepodobne pochádzajú zo starších oltárov, ktoré nechal v pôvodnom kostole postaviť kňaz Jozef Kačinga, ktorý v obci pôsobil v rokoch 1745-1750. V bočnej (častkovskej) kaplnke je umiestnený jednoduchý oltár, zasvätený ženíchovi Panny Márie a zákonitému pestúnovi malého Ježiša sv. Jozefovi. Na oltárnej menze je umiestnený retábel s jednoduchou plastickou výzdobou, na ktorom je voľne umiestnená plastika sv. Jozefa, zobrazeného ako pestún. Na stene kaplnky je umiestnený kríž s plastikou Ukrižovaného. Na stene, pri vstupe do kaplnky, sú umiestnené plastiky sv. Terézie Ježiškovej z Lisieux, karmelitánky a sv. Judu Tadeáša, apoštola. V bočnej (podolskej) kaplnke je umiestnený Svätý hrob, naznačený náznakom jaskynného hrobu, postaveného z neopracovaných kameňov. Je to spomienka na Boží hrob, náhrobnú centrálnu stavbu na mieste Kristovho hrobu v Jeruzaleme. Na hrobe je umiestnená plastika Piety a zahalený kríž. Na ľavej strane je zamurované staršie kamenné ostenie okna. Na pravej strane je v stene konkávne zaklenutá nika, predstavujúca Lurdskú jaskyňu, s plastikou Panny Márie Lurdskej, ktorej sviatok pripadá na 11. februára. Na stene, pri vstupe do kaplnky, je umiestnená plastika Don Bosca s dieťaťom, zakladateľa saleziánov a plastika sv. Antona Paduánskeho.

		Potvorice Rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného Srdca Panny Márie

		Považany Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža Kostol je empírový bol postavený v roku 1830 na mieste starého kostola, spomínaného v rokoch 1297 a 1560. Kostol dal postaviť kardinál Alexander Rudnay. Jeho súčasťou je i krypta, do ktorej pochovávali iba členov rodiny Rudnayovej. Maľby kostola, ktorých autorom je F. Basler, pochádzajú z roku 1859. V roku 1943 nástenné maľby doplnili F. Pap a E. Petrikovič z Piešťan.

		Stará Lehota Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša biskupa Kostol je pôvodne gotický, pochádza zo 14. storočia. V roku 1788 bol renovovaný a v 20. storočí prestavaný. Vnútorné zariadenie je súčasné.

		Stará Turá Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie Základy farnosti Stará Turá boli položené v 16. storočí vybudovaním kamenného kostola sv. Jána na návrší Chríb. Kostolík slúžil obyvateľom obce asi 200 rokov, v 18. storočí zanikol. V tom čase staroturanská rímskokatolícka farnosť nadviazala na cyrilometodskú tradíciu a mariánsky kult v Novom Meste nad Váhom, kde v roku 1414 bola založená Prepozitúra Panny Márie, a v Starej Turej z iniciatívy zemepána Juraja Erdödyho v roku 1748 bol vybudovaný chrám Panny Márie Nanebovzatej. Kostol bol postavený za pastorácie vdp. Pavla Kozáryho, ktorý pôsobil v staroturanskej farnosti 27 rokov, kde aj zomrel a je pochovaný. Barokový rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej je jednoloďová stavba s vtiahnutými piliermi s toskánskymi pilastrami. Svätyňa má segmentový uzáver. Interiér je značne vysoký a rozľahlý, má dve časti - presbytérium a svätyňu, ktoré sú od seba oddelené kamenným umelecky tesaným zábradlím. Z presbytéria sa vchádza do sakristie, ktorá je ľavou prístavbou kostola. Hlavný oltár tvorí štuková stĺpová architektúra s baldachýnom a rokokovým ornamentom. Pod klenbou je alegória Najsvätejšej Trojice s oblakmi a anjelmi. Po stranách sú drevené sochy svätého Petra a Pavla v životnej veľkosti. Dva umelecky vyrezávané drevené svietniky vysoké asi 3 metre nesú večné svetlo. V strede je umiestnený obraz Nanebovzatia Panny Márie zakúpený vo Viedni z príležitosti posvätenia kostola. Bočné oltáre s obrazmi sv. Jána Nepomuckého a sv. Jozefa pochádzajú z 18. storočia. Sú ozdobené krútenými piastrami a štítom. Tu sa nachádza aj umelecky kovaný svietnik od richtára obce ako dar z roku 1816. Umeleckú hodnotu má aj kazateľnica so sochou sv. Michala archanjela ako i rokoková kamenná krstiteľnica v severnej stene lode kostola s reliéfom „Krst Ježiša Krista" v alabastrovom prevedení. Fresková maľba na klenbe, znázorňujúca biblické výjavy je z druhej polovice 18. storočia (reštaurovaná v 20. stor.). Na klenbe je výrazný triumfálny oblúk, v ktorom sa nachádza heslo farnosti „Nanebovzatá veď nás k pokániu a k viere v evanjelium" a latinský text, v ktorom je ukrytý chronogram založenia chrámu 1748. Rok je vytesaný aj nad vnútorným portálom i zvonku nad bočným vchodom. Hlavný vstupný portál je orientovaný na východ. Rozmery kostola sú 37 x 12 m. V priečelí je 30 m vysoká veža ukončená barokovou medenou kupolou a dvojramenným krížom. Veľký význam majú zvony. Pôvodné zvony boli z veže odobraté počas prvej svetovej vojny. Nové zvony boli zakúpené a umiestnené na vežu v roku 1922. Južnú časť fasády nad apsidou dekorujú slnečné hodiny. V areáli kostola sa nachádzajú sochy svätcov. Najstarším je súsošie sv. Jána a Pavla za apsidou kostola. Na podstavci je latinský text s chronogramom 1756. Toto súsošie bolo v 18. storočí pôvodne umiestnené pri návrší Chríb, aby spájalo staršiu časť obce Pažiť a novšiu časť, ktorú tvorila radová zástavba pozdĺž Topoleckého potoka. Na južnej stane areálu kostola sa nachádza socha sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia a socha sv. Floriána z roku 1867. V parkovej časti pred kostolom na vysokom podstavci je umiestnená socha Panny Márie - Imaculaty z roku 1866. Asi 40 rokov od postavenia kostola na námestí bol založený aj cintorín na Drahách. Bolo to 15.10.1787 za pastorácie vdp. dekana Jána Červeňanského, ktorý je na ňom aj pochovaný. Jeho pomník je najstarším zachovaným náhrobkom v Starej Turej. Na tomto cintoríne sú pochovaní aj ďalší kňazi: Ján Malagi, Ján Nepomucký Zimermann, Ján Biringer, Alojz Rudolf Láng, Pavol Láng. V roku 1863 v cintoríne na Drahách bola vybudovaná Kalvária a Kaplnka sv. Kríža. Vybudovaním chrámu v strede obce v 18.stor. vzniklo námestie, na ktorom v roku 1861 bola postavená cirkevná dvojpodlažná budova katolíckej školy, ktorá slúžila školským účelom do roku 1994. Pôvodná fara pri kostole na námestí bola postavená v roku 1750 a o dvesto rokov neskôr bola postavená nová fara v bývalej farskej záhrade. Tá slúži dodnes. Kostol Panny Márie Nanebovzatej je doložený treťou kanonickou vizitáciou v roku 1756 a ďalšími šiestimi vizitáciami v 18. až 20. storočí. Chrám bol niekoľkokrát renovovaný: v roku 1835 strechu pokryli škridlicou, roku 1856 dali do chrámu kamennú dlažbu, roku 1864 obnovili fasádu, roku 1875 zhotovili dvojité dvere, roku 1975 doplnili tretie, roku 1912 zaviedli bleskozvod. Celkové renovácie kostola a areálu sa uskutočnili v rokoch 1898, 1948 a 1988. V roku 1993 sa zaviedlo elektrické vykurovanie kostola. V rokoch 1997-1999 bola zrenovovaná budova fary, upravená farská záhrada, vymenené okná na kostole a upravená trieda v budove bývalej katolíckej školy pre spoločenské účely. Škola bola v roku 1994 v rámci reštitúcií vrátená Katolíckej cirkvi. V roku 2004 boli zhotovené nové schody na emporu, v roku 2005 obnovená fasáda Kalvárie a Kaplnky sv. Kríža ako aj reštaurovaná socha Panny Márie pred kostolom a v roku 2006 bol zavedený vodovod do sakristie. Tolerančný evanjelický kostol Kostol má po troch stranách pavlače s kovovým zábradlím. Lavice sú masívne, z dubového dreva. Sakristia je murovaná. Oltár je drevený, maľovaný. Ohrada oltára je ručne vypracovaná - kovová, ružice sú tepané. Na oltári sú polychrómované sochy Mojžiša a Árona. Drevená rokoková kazateľnica nie je pôvodná, ale zakúpená zo staršieho chrámu, nevedno odkiaľ. Nad kazateľnicou je drevená polychrómovaná socha predstavujúca vzkriesenie Spasiteľa. Rokoková krstiteľnica je kamenná, stojí na trojitej volútovej nôžke asi z 18. storočia. Organ zhotovený v roku 1873 je chránenou pamiatkou. Kostol je postavený a upravený v klasicistickom štýle s prvkami baroka. Základný kameň kostola bol položený 3. mája 1784. Kostol bol bez veže, nesmel mať veľké okná ani vchod priamo z ulice. Posviacka chrámu sa konala 24. nedeľu po Sv. Trojici, ktorá pripadla na 21. november 1784. Vykonali ju Pavel Daxner ako domáci kazateľ a lubinský farár Samuel Búth ako posviacajúci. Kostolný oltár bol z pálenej tehly. Navrchu mal podobu srdca. Kazateľnica bola z dosiek. V roku 1785 bola postavená fara. Od r. 1786 mali evanjelici povolené zvony a od r. 1787 aj veže. Na konvente 26. januára 1797 bolo rozhodnuté, že ku kostolu bude pristavená veža. 1. mája bol slávnostne položený základný kameň, na ktorom sa mala budovať veža. Dokončená bola 20. septembra. V r. 1851 bola vytvorená a kamenným plotom ohradená farská záhrada. V roku 1852 zhorela v mestečku stará prízemná fara i škola, r. 1853 sa začalo s výstavbou fary z tvrdého materiálu, ktorá bola dokončená v nasledujúcom roku. V r. 1857 - 1858 bola k fare pristavená budova novej poschodovej školy. Evanjelická ľudová škola v mestečku bola v r. 1923 zrušená a jej budovy slúžia zborovým účelom. V r. 1867 staroturiansky zbor zakúpil tri nové zvony. V r. 1870 - 1871 prebehla kompletná obnova kostola. Kostol bol predĺžený o prístavbu nového sanktuária, tlo kostola bolo prerobené do oblúka a ozdobené štukatúrou, dlažba obnovená položením pieskovcových dlaždíc. Vchod pod vežou kostola bol nanovo upravený zabudovaním zdvojených dverí. Za pôsobenia Ľudovíta Čulíka bola v r. 1897 staviteľovi Šaniakovi z Uherského Hradišťa zadaná práca nadstavenia veže o tri metre s tým, že jej dá aj nový krov, vežu oplechuje meďou a múry ozdobí novou fasádou. Tieto práce boli skutočne vykonané a výsledkom je dnešný vzhľad kostola. V roku 1909 bola pre menšie deti postavená osobitná školská trieda. V r. 1959 bolo zavedené plynové kúrenie do modlitebne, v r. 1961 boli zakúpené tri kryštáľové lustre do kostola a urobená generálna oprava organa, v r. 1966 generálna oprava strechy na kostole a na farskej budove, v r. 1968 bol vymaľovaný kostol, v r. 1969 pri príležitosti inštalácie biskupa Západného dištriktu bol kostol upravený aj z vonkajšej strany. V r. 1971 boli na veži kostola vymenené všetky okná a zavedené elektrické vykurovanie kostola. V r. 1975 bola do kostola položená mramorová dlažba, v r. 1976 boli zabudované nové vchodové dvere do kostola. V r. 1981 bol do modlitebne zakúpený elektrofonický organ. Kostol Cirkvi bratskej Pôvodná zhromažďovacia miestnosť pre cirkevné účely stála v radovej zástavbe hlavnej ulice Slovenského národného povstania, oproti budove bývalej meštianky. Vzhľadom na pripravovanú asanáciu budovy, v ktorej bývali pobožnosti, sa museli podniknúť kroky pre nové riešenie. Po dlhom hľadaní a prieťahoch spôsobených vtedajšou politickou situáciou, podarilo sa nájsť pozemok na hornom konci Starej Turej v blízkosti železničnej trate, na ktorom stála stará chalupa. Tam bol v rokoch 1982 - 1984 svojpomocne postavený nový kostol. Posviacka budovy bola 4. - 5. augusta 1984. Stavbu navrhol Projektový ústav kultúry v Bratislave formou verejnej súťaže. Autorom víťazného projektu sa stal Ing. arch. Žitňanský, vedúcim stavby bol Ing. Milan Jurčo. Pôdorys budovy má tvar pravouhlého rovnoramenného trojuholníka s dĺžkou prepony 52 metrov. Je postavená v modernom štýle. Má rovnú strechu bez veže a zvonov. Hlavná zhromažďovacia sála má polkruhový tvar, tak sú tiež upravené lavice na sedenie. Celý bohoslužobný priestor je zariadený veľmi jednoducho. Na mieste oltára stojí, tiež v polkruhovom výklenku, jednoduchý kríž. Pred ním sa nachádza pódium, kde je ešte murovaná kazateľnica tiež v tvare kruhu a stôl na vysluhovanie sviatostí. Pod pódiom sa nachádza zakrytá krstiteľnica veľkosti malého bazéna pre krst dospelých. Strop nad kazateľnicou a krížom má výpustok v tvare medzikružia, ktorým cez svetlík prechádza do miestnosti denné svetlo. Strop a časť stien má drevené kazetové obloženie. Miestnosť má teplovzdušné vykurovanie. Sála a chodby majú kameninovú travertínovú podlahu. Budova je riešená viacúčelovo. Je tam kuchyňa a menšia zhromažďovacia sála, kde sa môžu konať svadby, prednášky, vzdelávacie stretnutia a akcie rôzneho druhu.

		Trenčianske Bohuslavice Baroková kaplnka Baroková kaplnka pochádza z roku 1763. Ako jediná sa zachovala z celého komplexu, kde boli okrem iných objektov aj kaštieľ, park či botanická záhrada. Jej rokoková výzdoba patrí medzi najcennejšie umelecké diela tohto druhu na Slovensku. Bohaté fresky vytvoril viedenský majster A. F. Maulbertsch ako aj všetky tri oltárne obrazy. Kaplnka má mimoriadnu akustiku. Rokokové oltáre sú pravdepodobne dielom Ľ. Godeho. Na menze oltára sv. Františka Seraf je rokoková sklenená rakva s telom martýra. V kaplnke sa dodnes konajú omše. Zvonku i zvnútra je vo veľmi dobrom stave.

		Vaďovce Katolícky kostol svätého Michala Archanjela Kostol bol postavený v rokoch 1424 - 1427 ako kaplnka. V roku 1770 bola k nemu pristavaná veža, po požiari v roku 1779 bol obnovený. Veža má šindľovú strechu, zvon je z roku 1693. Kostol bol pôvodne neskorogotický, neskôr bol prestavbami úplne zbarokizovaný.

		Zemianske Podhradie Empírový evanjelický kostol V roku 1785 boli položené základy a v roku 1801 bol dostavaný ranoempírový evanjelický kostol oválneho pôdorysu s výrazným obvodným partikusom blízko kaštieľa Príleských. Má štvoro dverí, ktoré vedú na každú svetovú stranu a ani jedny nie sú hlavné. Jedinečne je riešená manzardová strecha s ihlanovým ukončením, ktorá kryje rozsiahlu kopulu. Pri stene kostola odvrátenej od hlavnej cesty uvidíte dlhý drevený rebrík vedúci na pôjd. Ten využíval Štúr ako skrýšu v čase, keď bol prenasledovaný cisárskym vojskom. A tiež ako miesto stretnutí s jeho osudovou láskou Adelou. Pôdorys má elipsovitý tvar s osami 12x14m. Kostol je štátnou pamiatkou.